Po chodníku kráča obyčajná mačka: má fúzy, labky, uši a chvost. Všetci vieme, ako vyzerá mačka – alebo nie? V prelomovej knihe They All Saw a Cat amerického ilustrátora Brendana Wenzela, ocenenej prestížnou Caldecottovou poctou, sa táto jednoduchá prechádzka mení na hlboké skúmanie ľudského aj zvieracieho vnímania. Tá istá mačka totiž vyzerá pre každého pozorovateľa celkom inak.

Wenzel nevytvoril iba sériu milých zvieracích ilustrácií. Otvoril fascinujúcu otázku, ktorá leží v jadre celého výtvarného umenia: kreslíme skutočne to, čo existuje, alebo kreslíme to, ako svet vidíme a prežívame?

Kto sa pozerá, ten určuje obraz

Pre malé dieťa je mačka mäkučkým, chlpatým klbkom s láskavým pohľadom. Pre psa je podlhovastým, chudým stvorením s provokujúcim chvostom. No skutočné majstrovstvo prichádza v momente, keď sa uhol pohľadu radikálne zmení. Pre vystrašenú myš sa mačka premení na obrovské temné monštrum s krvavočervenými očami a ostrými zubami. Pre blchu je mačka celým kontinentom – hustým nepreniknuteľným lesom jednotlivých chlpov.

V ukážkach Bird saw a Cat a Fish saw a cat autor experimentuje s optikou rôznych zmyslov. Pre vtáka z veľkej výšky sa mačka stáva iba drobnou siluetou v mozaike zemského povrchu. Naopak ryba z akvária vidí cez lom svetla na vodnej hladine obrovskú, skreslenú tvár so zväčšenými očami, ktoré na ňu nehybne zízajú.
Materiál ako jazyk vnímania

To, čo robí Wenzelovu knihu výnimočnou pre každého kresliara, je voľba techník. Autor nepoužíva jeden univerzálny štýl. Na vyjadrenie každého pohľadu volí iný výtvarný materiál: olejový pastel, farebné ceruzky, gvaš, tuš či papierovú koláž. Detský pohľad je hebký a kriedový, nočný pohľad netopiera pracuje s bodkami a vibráciou zvuku, pohľad hada využíva infračervené farebné spektrum tepelného žiarenia.
Materiál tu nie je len technickým prostriedkom, ale samotným nositeľom významu. Wenzel ukazuje, že zmena techniky dokáže okamžite zmeniť emóciu celého obrazu.
Lekcia empatie a tvorivej slobody
Pre deti aj dospelých je They All Saw a Cat nádhernou lekciou empatie. Pripomína nám, že náš vlastný pohľad na vec nie je jediný možný a že skutočnosť má toľko podôb, koľko bytostí sa na ňu díva.
Keď budeš nabudúce kresliť zviera, strom alebo tvár blízkeho človeka, skús sa na chvíľu opýtať: ako by tento motív videl vták z oblohy? Ako mravec na zemi? Alebo niekto, kto má strach? Brendan Wenzel otvára dvere k neuveriteľnej tvorivej slobode – stačí zmeniť pozorovateľa a pred tebou sa zrodí úplne nový svet.

