Izbu si zvyčajne predstavujeme z miesta, kde práve stojíme – od dverí, spoza stola alebo z obľúbeného kresla. Americká maliarka Ann Toebbe ju však dokáže rozložiť a znovu poskladať z viacerých pohľadov naraz. Pôdorysný pohľad zhora sa v jej obrazoch prirodzene stretáva s nábytkom nakresleným spredu, koberce a parkety vytvárajú čisté geometrické rytmy a celý priestor sa mení na fascinujúcu obrazovú skladačku. Namiesto klasického portrétu človeka tak vzniká intímny portrét domova – tvorený rozmiestnením vecí, vzormi na textíliách a atmosférou dobre známych izieb.
Video z výstavy (otvorí sa na Vimeo): SOPHIA HEYMANS, XIAOHAN JIANG, ANN TOEBBE — Andrew Rafacz Gallery.
V dielach ako Family Room (Sister), Indianapolis Suburbs či Hardwood Floors premieňa Toebbe obyčajné rodinné prostredie na sústredenú výtvarnú architektúru. Ukazuje, že aj všedné obývačky a kuchyne v sebe ukrývajú nevšedné kompozičné bohatstvo, ak sa na ne pozrieme novými očami.
Priestor videný z viacerých strán naraz
Toebbe vo svojej tvorbe programovo pracuje s plochosťou a kombinovaním rôznych uhlov pohľadu. Na jednom obraze zachytáva miestnosť súčasne zvnútra, zvonku, z vtáčej perspektívy aj v čelnom pohľade. Tento prístup úplne mení spôsob, akým priestor vnímame. Naše oko sa nemôže oprieť o jediný úbežník klasickej perspektívy, no o to slobodnejšie putuje po ploche.
Práve v tom spočíva kúzlo jej obrazov. Priestor pred tebou nevytvára ilúziu hlbokej divadelnej scény, ale skôr prehľadnú mapu vzťahov. Vzdialenosti medzi stolom, kreslom a lampou získavajú rovnakú dôležitosť ako samotné predmety. Izbu tak nepreletíš jedným pohľadom – čítaš ju krok za krokom, presne tak, ako si v pamäti vybavujeme miesta, kde sme prežili detstvo.
Keď sa maľba stretáva s papierovou kolážou
Pri dielach Indianapolis Suburbs a Hardwood Floors autorka kombinuje gvaš a papierovú koláž na drevenom paneli. Papier tu neslúži iba ako pasívny podklad, ale ako plnohodnotný stavebný prvok. Toebbe si papier najprv sama namaľuje a potom z neho precízne vystrihuje jednotlivé kusy nábytku, koberce či drobné predmety.
Toto vrstvenie vnáša do obrazu hmatateľné napätie. Výsledok pripomína precíznu intarziu či mozaiku, kde sa precízne línie geometrie stretávajú s teplom ručnej práce. Každý detail – od parketového vzoru až po lem obrusu – má presné miesto a určuje rytmus, ktorým oko prechádza celou kompozíciou.
Domov ako osobná mapa spomienok
Galéria Tibor de Nagy pripomína, že Toebbe vo svojich dielach často vychádza zo skutočných domov svojich príbuzných a priateľov. Zaujímavejšie než pátranie po konkrétnych rodinných historkách je však sledovať, ako sa živá ľudská spomienka premieňa na čisté výtvarné formy. Dôverne známy priestor sa stáva univerzálnym príbehom o tom, čo robí domov domovom.
Pri dielach Ann Toebbe sa oplatí na chvíľu spomaliť. Skús sa zahľadieť na to, ako na seba nadväzujú farebné polia, ako podlaha drží celú kompozíciu a ako drobné vzory oživujú veľké plochy. Možno v nich objavíš inšpiráciu aj pre vlastné skicovanie: nakresliť svoju izbu nie tak, ako ju zachytí fotoaparát, ale tak, ako si ju pamätá tvoja myseľ.
