Ucho pripomína svojím tvarom embryo otočené hlavou dole. Alebo si pri kreslení z pamäti môžeš predstaviť otáznik, vo vnútri s písmenom y.

Jeho tvar je pri väčšine ľudí podobný. Pri starnutí sa tvar ucha mení, takže pri starých ľuďoch je jeho tvar trochu odlišný, predĺženejší. Tvar Y je veľmi charakteristický a často zabúdaný pri kreslení ucha. Vychádza z popod prvého výčnelku, dostáva sa vyššie ku svetlu a potom sa ohýba pri zvukovode. Pri kreslení tejto časti sa hlavne sústreď na jeho správne vytieňovanie ktoré musí byť na začiatku- vrchu trochu tmavšie, lebo horná časť ucha vrhá tieň na túto časť. Tieň si všimni aj v jeho okolí a najtmavšia plocha sa bude nachádzať v oblasti zvukovodu.

Ucho by sa pri kresbe malo zobrazovať na bokoch hlavy medzi nosom a obočím, čo sa však mení pri sklonení či naklonení hlavy. Jeho poloha a vytočenie je tiež už individuálne. To už treba odpozorovať od kresleného modelu alebo ak ide o fiktívnu postavu podla vlastnej fantázie.

Ak chceš s uchom experimentovať, môžeš sa inšpirovať posledným obrázkom kde je ukážka rôznych fantasy uší z mýtov a rozprávok.