Kreslenie ľudskej hlavy.

Zobrazenie ľudskej hlavy je ústrednou a najťažšou úlohou výtvarného umenia vo všeobecnosti i v samostatnej tvorivej činnosti maliara- amatéra.

hlava

Cieľom každého umelca, ktorý pracuje na zobrazení ľudskej hlavy, má byť umenie, zobraziť človeka v celej šírke a hĺbke jeho fyzických a duchovných vlastností. Ak výtvarník ovládne toto umenie, bude môcť vyriešiť jednu z najdôležitejších a najpútavejších úloh, t.j. vytvoriť plnohodnotný realistický obraz človeka. Aby sme mohli prikročiť ku kresleniu portrétu, musíme si najprv preštudovať zložitú anatomickú stavbu ľudskej hlavy, ako aj povahu a zvláštnosti jej objemového tvaru. To vyžaduje veľkú sústredenosť a hlavne si musíme ujasniť, aký význam má lebka, svaly, tuk a koža v stavbe ľudskej hlavy a aký je ich význam pri stvárňovaní tzv. „veľkého tvaru“ hlavy. Treba si tiež osvojiť niektoré zvláštnosti v stavbe hlavy ľudí rozličného veku (dieťaťa, dospelého, starca) a naučiť sa zobrazovať hlavu z rozličných hľadísk, zorných uhlov a v rozličnom perspektívnom skrátení. Poznanie anatómie vás naučí uvedomiť si význam každej priehlbiny i vypukliny na povrchu tváre a dodá vašej práci zmysel. Ak nebudete poznať tvárové zloženie základných kostí a svalov hlavy, budete kresliť len inštinktívne, bez uvedomenia si prísnej zákonitosti všetkých tvarov ľudskej tváre. Začiastočníci často umiestňujú oči príliš vysoko, splošťujú vypuklosť temena a robia čelo v pomere k ostatným častiam tváre menšie, než v skutočnosti je, pričom si neuvedomujú, že oči nie sú umiestnené na ploche, ale v priehlbine očných jamiek.

Vyberte si model dospelého (nie starého) človeka chudšej tváre. Posaďte ho tak, aby pri osvetlení dobre vystupovalo zloženie hlavy a tváre – najlepšie je, keď svetlo dopadá z boku. Všetky podrobnosti anatomickej stavby tváre musíte vidieť jasne, aby vašej pozornosti neunikla ani jedna podstatná podrobnosť tvaru. Materiál pre kreslenie má byť mäkká ceruzka alebo uhol, ktorý budete roztierať prstom. Nevyhnutná je aj mäkká guma.

Spočiatku kreslite tak, že nepritláčate ceruzku na papier hrotom, ale bokom, aby ťahy neboli ostré, ale mäkké. Uľahčí vám to vyjadriť všeobecný tvar hlavy. Jednotlivé podrobnosti, ako mihalnice, nozdry, pery sa vypracúvajú mäkkou, ale ostro zastrúhanou ceruzkou.

Na papier najprv umiestnite všeobecný tvar hlavy, krku a pliec. Stredom tváre urobte zvislú čiaru, tzv. profilovú líniu. Táto myslená čiara prechádza stredom čela, stredom koreňa nosa, stredom úst a brady. Načrtnite rovnobežnými a zvislými čiarami líniu vlasov, líniu očných jamiek, ktorá prechádza stredom očí, líniu nosového koreňa a líniu úst. Tieto pomocné línie vám uľahčia stanoviť rozmery čela, nosa, vzdialenosť od nosa k brade, t.j. základné proporcie tváre, ktoré sú charakteristické pre príslušný model. Ak kreslíte hlavu v trojštvrťovom profile (poloprofile), všimnite si, akým smerom ide línia oka, nosa a úst vzhľadom na horizontálu a vertikálu. Dávajte pozor, aby poloha ľavého oka súhlasila s pravým okom, pravé krídlo nosa s ľavým krídlom a pravá strana úst s ľavou stranou. Obzvlášť dôležité je to pri kreslení poloprofilu, práve tak aj pri kreslení hlavy spredu (en face), keď je tvár skoro presne symetrickým tvarom. Profilová línia nemôže byť rovná, ak je hlava čo i len trochu obrátená nabok a ak nevidíte tvár celkom spredu. Tvár človeka je istým spôsobom vypuklá a stredná línia tváre má vždy určité zaoblenie, ktoré zodpovedá polohe hlavy a vypuklosti tváre. Keď zostrojíte všeobecný tvar hlavy, prejdite k vypracovaniu jednotlivých častí tváre. Všimnite si, aký majú tvar očné priehlbiny, ujasnite si ich tvar podľa vystupujúcich kostí. Oči nekreslite hneď podrobne. Zistite si najprv ich všeobecný tvar na dne očníc a až potom prejdite k podrobnému zobrazovaniu oka. Pery tiež nie sú umiestnené na tvári sami o sebe, ale sú nasadené na vystupujúcej ploche okrúhleho ústneho svalu. Ucho tesne prilieha k bočným častiam tváre a lebky. Keď sa pozeráte spredu, vidíte ho silne skreslené. Nakoniec naneste základné tiene a polotiene, aby ste spresnili objem hlavy a tváre.