Jej smutný pohľad plný strachu a bolesti, ktorej si vytrpela ma skoro položil na kolená a pravdupovediac som nebol ďaleko od sĺz. Mal som nutkanie urobiť aspoň niečo nepatrné pre toto dievčatko, o ktorom som pred tým ani nevedel, že existuje. A myšlienka, nakresliť jej portrét a aspoň takto ju trochu zviditeľniť so svojím krutým osudom ma tešila. Strašne rád kreslím diela, ktoré majú nejaký hlbší zmysel či myšlienku. Diela, ktoré rozprávajú vlastný príbeh hneď ako sa na ne zahľadíte.
Podľa môjho názoru práve také diela sa kreslia jednoducho. Tak je to aspoň z mojich vlastných skúseností. Veď je všeobecne známe, že osobu, ktorej portrét kreslíme a dôverne ju poznáme, či z kamarátstva alebo bližšieho vzťahu, je tým pádom ľahšie kresliť. Poznáme jej typické črty tváre, vieme ako sa tvári, keď sa usmeje, a akú iskru v očiach má. To sú všetko fakty, ktoré v portréte nesmú chýbať. Toto Kambodžské dievčatko, ktorého meno ani nepoznám a pravdupovediac sa za to aj hanbím, mi počas kresby tak prirástlo k srdcu, že sa mi zrazu zdalo, že ju už dlhšie poznám. Naše kamarátstvo sa začalo mojim prvým pohľadom na ňu a rozvíjalo sa počas niekoľkých hodín kreslenia, od prvej čiarky na papieri až po tú poslednú.
Pri väčšine mojich portrétov vždy začínam s tvrdšou ceruzkou. Tentoraz to bola 2H. Nikto ma to tak neučil, jednoducho mi to tak sedí a je to môj štýl. Naniesol som prvé rýchle črty tváre na papier. Keďže je ceruzka tvrdšia a moc s ňou netlačím dá sa veľmi jednoducho vygumovať pri chybách. Keď som mal rýchle črty tváre na papieri a pozdávalo sa mi to, pristúpil som k druhému kroku. Začal som pridávať tiene a tmavšie plochy. Tu som použil ceruzku HB. Jej vlasy sú celé čierne takže som mal práce dosť. Ešte aj v tomto kroku je možné čo to vygumovať a upraviť, keď sa niečo nepodarí tak ako by malo. No ceruzka je známa svojou vlastnosťou, že zanecháva ryhu v papieri, a tú odstrániť už nejde. No na ceruzky som zvyknutý od detstva čo mi ju otec prvý krát vložil do rúk a učil kresliť. Keď som mal tiene hotové a všetko bolo tam kde malo pristúpil som ku kroku tri. Tento krok mám najradšej, pretože, keď sa mi portrét vydaril, stačí už len celej kresbe dodať hĺbku a určitú ľudskosť. Tú dosiahnete postupným zjemňovaním tieňov. Kde sú tmavé plochy až čierne bral som do rúk ceruzku 2B a ničím nešetril. Poslednú fázu jemného dokresľovania robievam ceruzkou 3B. Toto sú už len finálne úpravy a nepatrné detaily, a dielo je hotové. J
5 comments for “Ako na to – Kresba :Kambodžské dieťa”