Túto kresbu som robil už dávnejšie, no vždy sa na ňu rád znovu pozriem. Na portréte som JA ako 5 ročný chlapec. Je to kresba podľa fotky, asi 10×10 centimetrovej. Nie je to ľahký oriešok vysvetliť Vám ako som ju kreslil. Kresba člena rodiny je podľa mňa jedna z najťažších. Že prečo? Každý ho dôverne pozná. Každý presne vie ako sa tvári, a ak ide dokonca o autoportrét, na ktorom ste Vy ako umelec zobrazený, či v súčasnosti alebo z minulých čias, je to naozaj makačka. Nestojíte len pred ťažkou úlohou aby sa dielo páčilo v konečnom dôsledku len Vám, ale celá rodina nakoniec posúdi a povie či tú osobu naozaj pozná takú akú ste ju nakreslili. Preto pri kresbe člena rodiny treba dbať na každú maličkosť a s osobou sa úplne stotožniť. Ak ide o Vás, tento krok je už za Vami.
Celý autoportrét som robil len jednou ceruzkou a to pomerne dosť tvrdou. Ceruzkou 2H. Že prečo? To sám netuším. Určite to nebolo správne rozhodnutie a samozrejme, že tá kresba aj tak potom vyzerá. No určitým spôsobom je to skúsenosť, že aj s obyčajnou tvrdou ceruzkou sa dielo dá vytvoriť. Takže ak by Vám niekto tvrdil opak, nie je to pravda. Keď má človek talent a chuť dá sa všetko. No ak by ste to skúšali radšej Vám radím používať mäkké druhy ceruziek. Dodajú dielu typickú hĺbku.
Začal som veľmi jednoduchými ale usmernenými rysmi tváre. V tomto bode môžete kľudne riskovať pretože ste s dielom ešte len na začiatku. Netreba sa báť robiť rýchle ale cielené línie. Začnite bodom, o ktorom viete, že ho dokážete určite nakresliť presne. Napr. očami, nosom či perami. Ja vo väčšine prípadov začínam práve očami. Tie sú veľmi dôležité v dobre nakreslenom portréte, možno dokonca najdôležitejšie. Skrz ne je vidieť náladu osoby. Niekedy sa stáva, že je ťažké vystihnúť presne tú istú náladu, ktorú má osoba na fotke. V tom prípade je treba veľa cvičiť a hľadať ten správny bod, s ktorým to dosiahnete. Raz som niekde čítal, bolo to už naozaj dávno, že vraj existujú dva druhy umelcov. Jeden z nich, podľa článku ten lepší, dokáže s dokonalou presnosťou vykresliť v očiach portrétu náladu a osobnosť človeka. To čo vidí, to tam aj dá. Ten druhý zobrazuje v očiach osoby svoju vlastnú náladu. Svoje vlastné vnútorné pocity pri kreslení. Ak prežíva horšie chvíle a vo vnútri pociťuje smútok, ten istý smútok sa zobrazí potom aj v očiach kreslenej osoby. Nie je to samozrejme chyba, je to taktiež umenie, ktoré k tomu patrí. Ťažko povedať či mal článok pravdu, keď tvrdil, že oba typy umelcov sú si rovnocenný. Problém podľa môjho názoru nastáva vo chvíli, keď kreslená osoba na fotke či v skutočnosti, prežíva šťastné chvíle, no umelec v jej očiach zobrazuje vlastný smútok.
Keď som mal rýchlo načrtnutú tvár a bol som s ňou spokojný, začal som najprv s jemnými tieňmi. Už pri prvom náčrte osoby je pekne vidieť či sa dielo podobá na kreslenú osobu. Ak nie treba začať s korekciami, keď nepomáhajú treba začať od začiatku na novom papieri. Ja sa vždy snažím vystihnúť osobu hneď na prvý krát a moc nekorigovať. Kresba má tak potom rýchlejší a plynulejší priebeh. Takže, keď mám nakreslené oči nos a pery, taktiež rýchly náčrt vlasov, hlavné pramienky a uši, začína sa tieňovanie. Zo začiatku len naznačím ich sklon a umiestnenie jemnými plochami. Potom postupne dokresľujem. S vlasmi mám vždy najviac roboty lebo pokrývajú skoro najväčšiu časť a kvôli celkovej podobe je nutné sa s nimi dlho hrať. Inak by dielo nevyzeralo tak dobre a v konečnom dôsledku aj neľudsky. Pri kreslení nosu u dieťaťa si treba dať pozor. Deťom nosná kosť rastie až vo vyššom veku. Ak ju tam náhodou nakreslíte pridáte tak dielu niekoľko rokov a už by to nebola tá istá osoba. Úplne stačia jemne naznačené nozdry a guľatá špička nosu. Pár jemných tieňov, záleží od toho kadiaľ ich vrhá nos. Moc som sa s touto kresbou nehral. Viac menej bola rýchlo hotová, za čo môže práve ten fakt, že som ju kreslil len tou jednou spomínanou ceruzkou. Ale som to predsa JA.
krásne to je, také niečo musí vytvoriť len umelec….čiže klobúk dole…
aj ja by som chcela také vedieť 🙁 ale ta čo už…tiež najradšej kreslím s ceruzkou vytieňovaných ľudí …
Áno samozrejme. Presne tak ako som to písal v článku. Kreslil som to tvrdou obyčajnou ceruzkou. 🙂
whow to si naozaj nakreslil obycajnou ceruzou??